Vitamín D a deti s IBD: Tichý spojenec v boji za zdravie čriev a kostí

Viac než len „slnečný vitamín“

Vitamín D je známy predovšetkým ako kľúčový faktor pre zdravie kostí. U detí so zápalovými ochoreniami čriev (IBD), ako sú Crohnova choroba a ulcerózna kolitída, je vitamín D nevyhnutný nielen pre zdravie kostí, ale aj pre správne fungovanie imunitného systému. Výskumy ukazujú, že vitamín D priamo ovplyvňuje zápalové procesy v čreve a môže modulovať priebeh ochorenia. Nedostatok tohto vitamínu je faktor, ktorý môže ovplyvniť dĺžku a kvalitu remisie. Práve preto je u tejto skupiny detí nevyhnutné pravidelne sledovať jeho hladiny a cielene zasahovať.

Prečo deti s IBD trpia nedostatkom vitamínu D?

Vitamín D sa vstrebáva v tenkom čreve – konkrétne v oblasti jejúna a ilea – čo je miesto, ktoré býva u detí s Crohnovou chorobou často poškodené zápalom. Okrem toho trpia tieto deti často únavou, majú bolesti brucha, alebo sú hospitalizované. Tieto okolnosti znižujú čas strávený na slnku, ktoré je prirodzeným zdrojom vitamínu D. Navyše, obmedzenia v strave (napr. nízkomliečne diéty, eliminačné režimy) môžu znížiť príjem vitamínu D z potravín. Niektoré lieky, ako kortikosteroidy alebo biologická liečba, môžu zasahovať do jeho metabolizmu. Podľa štúdie z roku 2023 publikovanej v Children má až 83 % detí s IBD nedostatok vitamínu D – čo je takmer dvojnásobok v porovnaní so zdravými rovesníkmi (El-Amir et al. (2023)). Iná analýza z toho istého roku potvrdila výskyt deficitu u 73,8 % detí, pričom šlo o druhý najčastejší výživový deficit, prvým bol deficit železa (Giugliano et al. (2023)). Výsledkom je, že aj pri zdanlivo stabilnom ochorení môže dôjsť k deficitu vitamínu D.

Dôsledky nedostatku: Nielen krehké kosti

Nízka hladina vitamínu D má vplyv nielen na kosti, ale aj na celý priebeh IBD. U detí s deficitom sú častejšie relapsy ochorenia, horšie reagujú na liečbu a majú pomalšie hojenie črevnej sliznice. Nedostatok vitamínu D môže viesť k zníženej minerálnej hustote kostí, čo u rastúcich detí predstavuje riziko osteopénie a v budúcnosti aj osteoporózy. Navyše, vitamín D má imunomodulačný účinok – jeho nedostatok oslabuje schopnosť organizmu regulovať zápal a brániť sa infekciám. Aj poruchy nálady, únava a znížená výdrž môžu byť prejavmi, ktoré s týmto deficitom súvisia – a často sú nesprávne pripisované samotnému ochoreniu.

Odborné odporúčania: Skríning a suplementácia

Odborné spoločnosti ako ESPGHAN a NASPGHAN odporúčajú sledovať hladinu 25-hydroxyvitamínu D (25-OH D) minimálne raz ročne, ideálne na konci zimy, keď sú zásoby vitamínu v tele najnižšie. Cieľová hladina pre deti s IBD je ≥ 30 ng/mL (75 nmol/L), no niektorí odborníci odporúčajú cieliť až na hodnoty okolo 40–50 ng/mL pre lepšiu imunitnú stabilitu. Pri deficite by sa malo začať so suplementáciou podľa závažnosti: mierne deficity je možné riešiť dennými dávkami 1000–2000 IU, závažnejšie môžu vyžadovať tzv. „stoss“ terapiu – teda vysokú dávku podávanú krátkodobo (1-5 dní). Dávkovanie by však vždy mal určiť lekár, ktorý zváži vek, hmotnosť, aktuálnu hladinu vitamínu a zápalovú aktivitu. Po troch mesiacoch suplementácie je vhodné urobiť kontrolné testy a dávku prispôsobiť.

Praktické odporúčania pre rodičov

Základom je prevencia – ideálne je zabezpečiť dostatočný príjem vitamínu D prostredníctvom pestrej stravy (napr. losos, sardinky, vajcia, obohatené cereálie) a primeraného pobytu na slnku. V letných mesiacoch stačí niekoľko minút denne, treba však zároveň dbať ja na adekvátnu slnečnú ochranu. Zároveň je však dôležité vedieť, že pri aktívnom IBD a poruchách vstrebávania nestačí len bežná strava – vtedy je suplementácia často nevyhnutná. Rodičia by mali byť obozretní pri náhlej únave, bolestiach nôh alebo zhoršení nálady – môžu signalizovať deficit, aj keď krvný obraz je „v norme“. Spolupráca s gastroenterológom, pravidelné kontroly a edukácia sú základom správneho prístupu.

Záver: Malý vitamín, veľký rozdiel

Vitamín D je často vnímaný ako doplnok „do zásoby“, no v prípade detí s IBD je to aktívny nástroj liečby a prevencie komplikácií. Pomáha znižovať zápal, chráni kosti, podporuje imunitu a celkovú vitalitu. Jeho sledovanie by malo byť bežnou súčasťou manažmentu ochorenia. V praxi môže jeho správne nastavenie znamenať menej relapsov, rýchlejšie zotavenie a lepšiu kvalitu života. Preto by vitamín D nemal byť len číslom v laboratórnom reporte, ale aktívne sledovaným a cielene upravovaným parametrom v liečbe IBD.